V dvojke Méty Nekonečna prichádza s novým dejom aj nová živá tvár...

 

    Petrova tvár z tejto fotografie ma oslovila svojou charizmou. Všetky postavy v danom deji,  ktorý píšem, vidím očami iba ja. Je to pochopiteľné a preto črty tváre predstaviteľa sú ťažko posúditeľné pre druhého, či vizážou zodpovedá alebo nezodpovedá danej postave z príbehu. Ja však naživo vidím každý okamih, ktorý sa mi v mysli odhráva.

    Toho mladého muža som nehľadala ja, oslovil ma sám. Už som sa na tejto stránke zmienila o tom, že náhody neexistujú a je to naozaj tak. Tým, že ma trento mladík našiel, vzbudil vo mne novú myšlienku. Vtedy ma totiž napadlo, že jeho prítomnosť v dvojke má pointu aj pre ďalšie nové časti a tak som sa rozhodla, že postupne obsadím do každého voľného pokračovania vždy novú živú tvár popri Merine a Davidovi. Som presvedčená o tom, že pri najmenšom tým urobím radosť ľuďom, ktorí sú celkom obyčajní a predsa sú bohatí... Na vlastnú charizmu, ktorá ich posunie zahrať si v rozprávkovom svete. To všetko má na svedomí ich vzácna duševná krása, sediaca jemne v ich očiach, ktorá ma presviedča o tom, že naozaj patria do mojich kníh...

 

PS: Peter netušil, keď mi napísal, že som bola práve na konci s druhým voľným pokračovaním o Brestonovi. A už vôbec sa mu nesnívalo o tom, že v tomto príbehu som popri dvom hlavným predstaviteľom (Merine a Davidovi) nadelila dôležitú postavu panovníkovi Teonovi, ktorý za svoje ustavičné chyby zaplatí nakoniec skoro vlastným životom v mramorovej miestnosti pri spiacej Kostónskej šelme. Ešte aj teraz rozmýšľam vždy na tom, keď píšem tieto riadky, ako nečakane mi práve vtedy napísal. Ako sa mala v mojej mysli zrodiť práve postava panovníka-muža a nie ženy... No povedzte sami, či sa neudial ďalší milý zázrak ? :-)