Ako a prečo to začalo ???  

 

        Nedávno som sa stretla s jednou ženou, ktorej som knihu pri určitej príležitosti darovala. A, keďže som ju aj napísala, dovolila som si ju pred ňou podpísať. Nevedela o tom, že je to moje dielo a bola tým značne zaskočená. Keď pobadám na ľuďoch, ako také nečakané situácie emóčne prežívajú, vyrobí mi to srdečný úsmev...

       Potom ma zasypala hŕbou otázok: "Povedzte mi, prečo to tí ľudia robia? Prečo píšu knihy? Čo ich k tomu vedie? Prečo obetujú svoj čas práve nato? Prečo chcú, urobiť niečo pre iných?" 

       A ja som jej odpovedala: "Lebo dostali od Boha tento dar".

       Ním teda majú nejaké poslanie a povinnosť voči tomu, prečo to robia a prečo to robiť chcú. Ten, kto v sebe umelecké vlohy objaví, nič z toho nerobí nanútene. Cieľ, ktorý si zvolí má určitú cestu, cenu, ale aj tvrdú daň. Napriek tomu je láska k danému umeniu ako magnet, hoci Vám častokrát hodí riadne polená pod nohy a Vy sa na nich potkýňate jedna radosť. Ani mňa to neobišlo. Keď sa mi zrodila v hlave myšlienka napísať túto knihu, bolo to ako hnací motor a pri písaní prechádzka ružovou záhradou. Zo dňa na deň sa mi rojili v hlave nápady, kúzla, dej plný zvratov a napätých situácií. To všetko bola naozaj prechádzka rajom. Unikala som realite do rozprávky a všetky denné starosti pri tvorení tejto knihy ma obchádzali. Len čo som dopísala aj poslednú bodku v prvej časti, ružová záhrada pominula a nastala silná realita. Finančný rozpočet na knihu bol závratný a tento knižný projekt si v tomto prípade vyžadoval pomoc a podporu. Trvalo veľmi dlho, kým sa sponzor našiel. Za toto negatívne obdobie som x-krát padala na kolená. Nemalé financie na knihu nebolo možné nájsť. Prešla som tŕnistou cestou a stalo sa mi, že keď som minula "99-tu zákrutu", chcela som sa vrátiť beznádejne späť.

Zastavila ma však vzácna priateľka s tým, že ak sa vrátim, v tej stej zákrute neuvidím svetlo. A mala pravdu... 

     David Breston, biela čarodejnica Merina, svet Fantázie a iné, sa v mojich knihách narodili pre tých, ktorí milujú čary a kúzla a popritom bezhlavo unikajú do rozprávkového sveta. Tiež som však túžila odovzdať Slovensku žáner, ktorý má svoje vlastné zázemie, na vlastnej pôde.

       

 

PS: Iste, že to mohol a vždy môže urobiť ktokoľvek iný, nie len ja. Keď som však dostala z vnútra určitý "pokyn", vzala som do ruky pero a začala som písať I. diel tohto žánru v domnienke, že to môžem a mám urobiť... :-)